Nárast výskytu neurologických ochorení (vrátane neurodegeneratívnych) predstavuje skutočný problém pre mnoho miliónov ľudí na celom svete a desaťtisíce na Slovensku. Dokonca tu máme neinfekčnú pandémiu neurologických ochorení. Čoraz väčší výskyt neurologických a neurodegeneratívnych ochorení núti vedcov venovať viac pozornosti vplyvu stravy na centrálny nervový systém - mozog.
Ketogénna diéta/strava je spôsob výživy, ktorá vedie k zvýšenej tvorbe ketolátok z tuku za súčasného minimalizovania spotreby sacharidov. V organizme sa tým dosahuje stav nazývaný ketóza. Ketogénnu stravu tvoria:
- tuky 60–90 % (zvyčajne 70–75 %) z celkového energetického obsahu stravy,
- sacharidy pod 50 g denne ( ktorý zvyčajne tvorí 5–10 % celkového energetického obsahu stravy, toto môže individuálne kolísať),
- bielkoviny 1,0 –1,2 až 1,7 g na kg telesnej hmotnosti (čo zvyčajne tvorí asi 20 % celkovej energetickej hodnoty stravy).
Táto strava napodobňuje stav podobný pôstu, pričom bola úspešne vyskúšaná u ľudí s epilepsiou. Použitím tejto stravy boli pozorované evidentné zlepšenia u ľudí s epilepsiou. Prvé zmienky, ktoré popisovali priaznivé účinky pôstu v prípadoch epilepsie, sú známe už z 5. storočia pred Kristom. O liečbe pôstom hovorí aj Biblia, kde sa opisuje, ako Ježiš vyliečil chlapca z epilepsie, pričom hovorí, že sa to dá liečiť pôstom a modlitbou. V 21. storočí prudko narastá počet vedeckých prác zaoberajúcimi sa prospešnosťou ketogénnej stravy na nervový systém.
Ketogénna strava (diéta) má široké spektrum priaznivých účinkov pri neurologických ochoreniach. V poslednom období sa analyzovali výsledky stoviek štúdii a bol opísaný rozsah priaznivých účinkov ketogénnej stravy na nervový systém, napr.:
- ochrana nervových buniek,
- vplyv na neurotransmitery (látky vplývajúce na mozog a psychiku),
- zlepšenie funkcií bunkových elektrární - mitochondrií (zlepšenie funkcie mitochondrií zvyšuje efektivitu výroby energie a znižuje tvorbu voľných radikálov),
- spúšťa sa protizápalový účinok v dôsledku blokovania zápalových enzýmov a blokovanie zápalových poslov . Dokonca ketogénna strava blokuje prozápalové enzýmy, na ktoré sa propaguje užívať omega-3 mastné kyseliny ! Čiže pôsobí rovnako protizápalovo ako omega-3 mastné kyseliny !
Dôležitou informáciou je fakt, že mozog dokáže vynikajúco fungovať aj pri ketogénnej strave, pričom energiu si berie z ketolátok. Jednoznačne sa vyvrátil mýtus, že mozog bez glukózy nebude dobre fungovať. Mozgové bunky totiž obsahujú cesty – transportéry, cez ktoré sa prenášajú ketolátky do bunky, aby poskytli energiu mozgovým bunkám. Najnovšie štúdie tiež ukazujú, že u pacientov s traumatickým poškodením mozgu, u ktorých bola aplikovaná ketogénna diéta, neboli zaznamenané žiadne klinické nežiadúce účinky a bola zistená jej bezpečnosť a použiteľnosť.
Ketogénna strava má pozitívne účinky aj na zdravých jednotlivcov. Zvýšenie koncentrácie ketónov má oveľa priaznivejšie účinky v porovnaní s glukózou. Toto bolo potvrdené v štúdii, v ktorej infúzia ketónov zdravým jedincom znížila využitie mozgovej glukózy o 14 % a spôsobila zvýšenie prietoku krvi mozgom, a to až o 30 % pri nezmenenej spotrebe kyslíka.
Pri týchto neurologických ochoreniach je dobré uplatniť ketogénnu stravu: - epilepsia, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, migréna, a pod.
Ako vidíte, ketogénna strava má veľký a priaznivý účinok na mozog. Pre mnohých ľudí, ktorí chcú prejsť na tento typ stravovania, je potrebné navýšiť aj príjem bielkovín. A tu sa veľa ľudí dostáva do úzkych. Z rôznych dôvodov nechcú jesť viacej mäsa alebo mäso nechcú jesť vôbec. Pre nich je vhodná náhrada mäsa vo forme fermentovaného a ľahko stráviteľného ryžovo-hrachového bielkovinového koncentrátu, ktorý môžete v kuchyni použiť presne ako mleté mäso. Príprava jedál je s týmto bielkovinovým koncentrátom jednoduchá a rýchla.
Zdroj: andrejmedved.sk
